Pamätajte si, že odmietnutie je len ilúzia. Ak požiadam Janet, aby so mnou išla na večeru, a ona moje pozvanie odmietne, nič sa nezmení,lebo predtým, než som ju požiadal, nemal som ísť s kým na večeru, a teraz keď som ju požiadal, stále nemám s kým ísť na večeru.
Nič som teda nestratil. Niesom na tom o nič horšie. Všetko je pri starom.
Keď podám prihlášku na Harvard a nedostanem sa tam, nič sa nezmení, lebo som tam nebol pred podaním prihlášky a niesom tam po podaní prihlášky. Niesom na tom o nič horšie. Všetko je pri starom. Viem, že sa s tým môžem vyrovnať, lebo je to moja súčastná realita.
read more »
Odmietnutie je len ilúzia
Vždy nedostanete to, o čo žiadate, ale nikdy nedostanete to, o čo nepožiadate… pravda – pokiaľ to nieje nákazlivé!
(Franklyn Broude)
Prieskum
Ľudia vám pomôžu, pokiaľ ich o to požiadate.
Tento fakt vyplýva z dvoch prieskumov, ktoré urobil psycholog Thomas Moriarity a ich
výsledky boli uverejnené v časopise Journal of Personality and Social Psychology.
read more »
Hlavnou obavou, ktorá nám bráni žiadať o to, čo chceme, je strach z odmietnutia.
Muž v baru: Čo by som vá musel dať za malý bozk?
Žena: Chloroform
O škole
V škole to bolo divné.
Sedel v hranatej, hnedej lavici, ako boli všetky ostatné hranaté, hnedé lavice a napadlo ho, že by mali byť červené.
A jeho miestnosť bolo štvorhranná, hnedá miestnosť ako všetky ostatné miestnosti. A bola tesná a uzatvorená. A dusná.
Neznášal, že sa učiteľka na neho stále pozerá, ako drží pero alebo
kriedu stuhnutou rukou a s nohami pevne rozkročenými na dlážke.
read more »
Nevedomosť
Jeden starý príbeh hovorí o zlodejovi, ktorý ukradol nádherný plášť.
Plášť bol z najjemnejšej látky a mal strieborné a zlaté gombíky. Keď zlodej
plášť predal jednému obchodníkovi na trhu a vrátil sa k svojím priateľom,
tí sa ho pýtali, koľko za neho dostal.
„Sto strieborných, “ odpovedal zlodej.
„To chceš naozaj povedať, že si za ten nádherný plášť dostal
iba sto strieborných?“ pýtali sa ho.
“ Je snad neaké väčšie číslo než sto? “ opýtal sa zlodej.
read more »
Šošovica
Raz Diogenes sedel pod bránou nejakého domu a jedol šošovicu.
V celých Aténach nebolo lacnejšieho a prostejšieho jedla ako pokrm zo šošovice.
Inými slovami: jesť šošovicu znamenalo, že človek sa nachádza v najvyššej núdzi.
Šiel okolo vysoký úradník Alexandra Veľkého a vraví mu:
„Ach, Diogenes! Keby si bol trochu pokornejší a naučil by si sa väčšmi lichotiť Alexandrovi, nemusel
by si jedávať šošovicu.“
read more »
