Raz Diogenes sedel pod bránou nejakého domu a jedol šošovicu.
V celých Aténach nebolo lacnejšieho a prostejšieho jedla ako pokrm zo šošovice.
Inými slovami: jesť šošovicu znamenalo, že človek sa nachádza v najvyššej núdzi.
Šiel okolo vysoký úradník Alexandra Veľkého a vraví mu:
„Ach, Diogenes! Keby si bol trochu pokornejší a naučil by si sa väčšmi lichotiť Alexandrovi, nemusel
by si jedávať šošovicu.“
Diogenes prestal jesť, zdvihol zrak od misky, prísne sa zahľadel na vznešeného spoločníka povedal: „Beda ti, bratku.
Keby si občas jedával šošovicu, nemusel by si byť poslušný a podlizovať sa Alexandrovi.“
Toto je Diogenova cesta. Je to cesa sebaúcty, cesta obrany ľudskej dôstojnosti proti nutkaniu a potrebe s niečím alebo s niekým súhlasiť.
Porozprávam ti… – Jorge Bucay
