Starý otec sa sklonil k päťročnému vnúčikovi a pobozkal ho na dobrú noc. Dieťa si hneď utrelo tvár.
„Prečo to robíš, miláčik?“ pýtala sa ho mama.
„Keď ťa niekto pobozká, netreba si bozk zotierať.“
„Mamina,“ vysvetľovalo dieťa, „ja si bozk nezotieram, ale vtieram dovnútra.“
read more »
Category Archives: Ferrero – Niekedy stačí jeden slnečný lúč
Vonku a vnútri
Mysli na všetkých, ktorí ťa majú radi…
Raz jedna mladá žena dostala kyticu nádherných ruží s lístkom, na ktorom bolo napísané: „Od osoby, ktorá ti chce dobre, ktorá ťa má rada.“ Bez podpisu.
Bola slobodná. V myšlienkach prebehla mužmi s ktorými sa stretla vo svojom živote: staré vyhasnuté plamene, nové známosti. Bola to azda mama, otec? Nejaký kolega zo zamestnania?
Mysľou jej rýchlo preletel celý ten zoznam.
Nakoniec zatelefonovala priateľke, aby jej pomohla rozriešiť tajomstvo.
Priateľkina veta ju priviedla na myšlienku.
read more »
Čo by si chcel?
Otec šiel so svojím dieťaťom ulicami mesta, kde bolo plno obchodov. Niesol tašku plnú balíčkov a zafučal obrátený k dieťaťu:“Kúpil som ti červenú teplákovú súpravu, kúpil som ti robota, ktorý sa dá všelijako meniť, kúpil som ti obálku s obrázkami slávnych futbalistov… Čo som ti mal ešte vziať?“
„Vezmi ma za ruku,“ povedalo dieťa.
Zrážka
Mladá žena sa vracala z práce domov autom. Šoférovala s najväčšou pozornosťou, veď sedela v aute novom novučičkom, len jeden deň starom. Kúpili si ho najmä za úspory manžela, ktorý sa musel všeličoho zriecť, aby si mohli zadovážiť tento model.
Na veľmi rušnej križovatke na chvíľu zaváhala a blatníkom narazila do nárazníka druhého auta.
Mladá žena sa rozplakala. Ako vysvetlí manželovi, čo sa jej stalo?
read more »
Kyvadlo
Jeden mudrc mal vo svojej pracovni veľké kyvadlové hodiny, ktoré každú hodinu pomaly so slávnostnou vážnosťou a s veľkým dunením odbíjali čas.
„Nevyrušuje Vás to?“ – pýtal sa študent.
„Nie,“ odpovedal mudrc, „lebo každú hodinu ma to núti pýtať sa, čo som urobil za tú hodinu, ktorá práve odbila.“
read more »
Nádherný deň
Deň sa začal zle a mal sa skončiť ešte horšie. Autobus ako zvyčajne, bol nabitý.
Hádzalo ho na všetky strany, a to len podporovalo zlú náladu.
Zrazu som počula hlboký hlas. Prichádzal spredu: „Nádherný deň, čo na to poviete?“
V tlačenici som toho človeka nevidela, ale počula som, ako opisuje jarnú krajinu a upozorňuje na veci, ktoré
sa približujú: kostol, park, cintorín, požiarna stanica… Všetci cestujúci to sledovali cez okná. Nadšenie bolo také nákazlivé, že som sa začala v ten deň prvý krát usmievať.
read more »
