Monthly Archives: apríl 2010

Keď niekto nájde svoju cestu, nesmie sa báť. Musí mať dostatok odvahy aj na to, aby urobil chybný krok. Sklamania, porážky, malomyseľnosť, to všetko sú nástroje, ktoré používa Boh, aby nám ukázal svoju cestu.
(z knihy- Brida)

Aká je voda?

Bola s otcom na pláži a on ju požiadal, aby zistila, či je voda dosť teplá. Mala päť rokov a potešilo ju, že môže byť niečím užitočná. podišla k vode a namočila si chodidlá.
– Namočila som si do nej nohy, je strašne studená, – povedala otcovi.
Otec ju vzal do náručia, odniesol k vode a bez upozornenia ju hodil do vody. Najskôr sa preľakla, ale potom sa jej hra zapáčila.
read more »

Čo by si chcel?

Otec šiel so svojím dieťaťom ulicami mesta, kde bolo plno obchodov. Niesol tašku plnú balíčkov a zafučal obrátený k dieťaťu:“Kúpil som ti červenú teplákovú súpravu, kúpil som ti robota, ktorý sa dá všelijako meniť, kúpil som ti obálku s obrázkami slávnych futbalistov… Čo som ti mal ešte vziať?“
„Vezmi ma za ruku,“ povedalo dieťa.

read more »

Mali by sme na to pamätať všetci. Ľudia sú viac ako veci…

Zrážka

Mladá žena sa vracala z práce domov autom. Šoférovala s najväčšou pozornosťou, veď sedela v aute novom novučičkom, len jeden deň starom. Kúpili si ho najmä za úspory manžela, ktorý sa musel všeličoho zriecť, aby si mohli zadovážiť tento model.
Na veľmi rušnej križovatke na chvíľu zaváhala a blatníkom narazila do nárazníka druhého auta.
Mladá žena sa rozplakala. Ako vysvetlí manželovi, čo sa jej stalo?
read more »

Kyvadlo

Jeden mudrc mal vo svojej pracovni veľké kyvadlové hodiny, ktoré každú hodinu pomaly so slávnostnou vážnosťou a s veľkým dunením odbíjali čas.
„Nevyrušuje Vás to?“ – pýtal sa študent.
„Nie,“ odpovedal mudrc, „lebo každú hodinu ma to núti pýtať sa, čo som urobil za tú hodinu, ktorá práve odbila.“
read more »

Aj škaredý deň si človek môže spríjemniť myšlienkou na pekné veci…

Nádherný deň

Deň sa začal zle a mal sa skončiť ešte horšie. Autobus ako zvyčajne, bol nabitý.
Hádzalo ho na všetky strany, a to len podporovalo zlú náladu.
Zrazu som počula hlboký hlas. Prichádzal spredu: „Nádherný deň, čo na to poviete?“

V tlačenici som toho človeka nevidela, ale počula som, ako opisuje jarnú krajinu a upozorňuje na veci, ktoré
sa približujú: kostol, park, cintorín, požiarna stanica… Všetci cestujúci to sledovali cez okná. Nadšenie bolo také nákazlivé, že som sa začala v ten deň prvý krát usmievať.
read more »