Jednu oblasť postihlo strašné sucho. Tráva najskôr zožltla a potom uschla. Zomreli kríky a najslabšie stromy. Z neba nespadla ani kvapka a ráno nikdy zemi neprinieslo ani chvíľkové občerstvenie rosou.
Tisíce malých aj veľkých zvierat umierali. Len málo čo malo silu ujsť púšti, ktorá všetko pohlcovala.
read more »
To stačí
Krásny deň
Dva týždne pršalo. Potom sa konečne objavilo vymydlené a priezračne modré nebo a vzduch iba voňal. Bol to tak krásny deň, že si ho človek pomaly ani nedokáže predstaviť.
Poľné práce však mali meškanie a statkár márne čakal svojho paholka.
Poslal za ním dcéru.
read more »
Moje šťastie som ja, nie ty.
Moje šťastie som ja, nie ty.
Nie iba preto, že ty môžeš byť pominuteľný,
ale tiež preto, že ty chceš, aby som bol tým, čím niesom.
Nemôžem byť šťastný, keď ma kritizuješ,
pretože nemyslím ako ty a nevidím veci ako ty.
read more »
Ťažké priateľstvo
Pes a kôň sa stali veľkými priateľmi. Tak na seba mysleli, že sa všemožne snažili jeden druhému preukázať svoj cit.
Pes mu nosil najlepšie kosti, ktoré našiel, a kôň psovi nechával svoje prídely sena.
Mali sa tak radi, že umreli hladom.
Nepýtaj sa vetra prečo ťa doniesol tam, kde si. Aj keď ťa dusí betón, zapusti korene a ži. Ty si posolstvo.
(z knihy – Ďalšie príbehy pre potechu duše)
Zázrak
– Veríš na zázraky?
– Áno
– Áno? Ty si už snáď už nejaký videl?
– Zázrak? Áno.
– Aký?
– Teba.
– Mňa? Ja som zázrak?
– Samozrejme.
– Ako to?
– Dýchaš, Máš mäkkú a teplú kožu. Bije ti srde. Vidíš.Počuješ. Beháš. Ješ. Skáčeš. Spievaš. Myslíš. Smeješ sa. Miluješ. Plačeš…
– Hmmm. A to je všetko?
Jednoduché veci sú najneobyčajnejšie a len múdri im dokážu porozumieť.
(Z knihy Alchymista – Coelho)
Interview
Mám určité jasnovidecké schopnosti?
ÁNO
Môžem vedieť všetko?
NIE
read more »
Nenarodené deti
Ako obvykle sa uložím do postele, porozmýšľam nad uplynulým dňom a zatvorím oči. Namiesto tmy sa mi však pred očami rozleje neobvyklé, zvláštne svetlo. Vo svetle vidím ženu. Vysokánsku. Vôbec mi nie je divné, aké je veľmi vysoká. Naopak, akoby to bola úplná samozrejmosť a v tomto svete boli všetci takí vysokí. Oblečená je ako moslimka, alebo skôr ako Panna Mária. Ale cítim, že to nieje ona. Všetko sa mi zdá samozrejmé. Zvláštne je to, čo drží v náručí. To na čo ma upozorňuje aj keď mlčí. Pozerá raz na pravú, raz na ľavú ruku. Drží v nich niečo zabalené v látke, ako dva podlhovasté uzlíky.
read more »
Treba odpustiť
Na kurz sa mi podarilo prísť o jeden deň neskôr. Narušila som tým trochu priebeh kurzu a možno preto si ma ostatní všimli. Zapracovala som sa však rýchlo a lektorovi som nedala pokoj s otázkami.
Na kurze bol aj mladý muž, ktorého môj problém a otázky s ním súvisiace veľmi zaujali.
Aj posledný, tretí deň kurzu, sa cez obedňajšiu prestávku šiel každý zvlášť postarať o svoj žalúdok.
Samozrejme, že aj ja. Hľadala som obchod či reštauráciu, kde si naplním škvŕkajúce brucho. Spoza rohu sa vynoril už spomínaný mladý muž- Martin.
Nevidela som však len jeho. Nad hlavou sa mu vznášala hmlistá postava staršej ženy.
read more »
