Učiteľ mal buvola. Napadlo ho, že keby sa usadil medzi jeho rozostupené rohy, pripadal by si ako na tróne. Keď raz zviera nedávalo pozor, šiel k nemu a urobil, po čom túžil. V tom sa buvol zdvihol a vyhodil ho do vzduchu. Keď to videla jeho žena, dala sa do plaču.
„Neplač,“ povedal učiteľ, len čo sa trocha zotavil. „Bolelo to, ale tiež som si splnil svoje želanie.“
Tag Archives: Doporučené
Je jedno ako to dopadne
Koľajnice a manželstvo
Dnes som bol na vlakovej stanici a tam som zistil, že vzdialenosť medzi koľajnicami je 143,5 cm alebo 4 stopy a 8,5 palca. Prečo sa používa tak absurdná miera? Poprosil som priateľku, aby zistila, prečo tomu tak je, a tu je výsledok:
Keď sa začínali vyrábať prvé železničné vagóny, používali sa rovnaké nástroje ako pri výrobe vozov. Prečo mali vozy taký rozstup medzi kolesami? Pretože podľa tejto miery sa stavali staré cesty a iba tak mohli vozy prejsť.Kto rozhodol, že sa majú cesty stavať podľa tejto miery?
read more »
Veštenie budúcnosti
Pohonič nebol bojovníkom, a už sa radil s niekoľkými hádačmi. Mnohí mu predpovedali pravdivo, niektorí sa však aj mýlili. Až kým sa jeden z nich, najstarší (a najobávanejší), pohoniča nespýtal, prečo chce tak silou-mocou vedieť, čo ho čaká.
– Aby som mohol niečo robiť, – odvetil pohonič. – A aby som mohol zmeniť to, čo nechcem, aby sa prihodilo.
– Ale potom to už nebude tvoja budúcnosť, – odpovedal mu hádač.
– Možno chcem poznať svoju budúcnosť, aby som sa mohol pripraviť na to čo príde.
– Ak to majú byť dobré veci, bude to príjemné prekvapenie, – povedal veštec. – A ak to majú byť veci zlé, budeš trpieť dlho predtým, ako sa stanú.
read more »
Prítomnosť
Zvieratá boli vyčerpané a ľudia čoraz mĺkvejší. Ticho bolo oveľa hrozivejšie v noci, keď obyčajné zarevanie ťavy- ktoré predtým bolo iba obyčajným zrevaním ťavy – teraz však všetkých ľakalo, lebo mohlo byť aj signálom na útok. Zdalo sa, že pohoniča nebezpečenstvo vojny prlíliž neznepokojuje.
– Som živý, – povedal v jednu tmavú noc bez ohňov a mesačného svitu a s chuťou jedol ďatle. – Kým jem, nerobím nič, len jem. Ak sa vydám na cestu, budem na ceste. A ak budem musieť bojovať, zomriem možno práve tak ako v ktorýkoľvek iný deň.
Lebo nežijem ani minulosti, ani budúcnosti. Žijem iba prítomnosti a len ona ma zaujíma. Ak sa ti podarí žiť iba v prítomnosti, budeš šťastným človekom. Zistíš, že aj púšť je plná života, že na nebi sú hviezdy a že bojovníci bojujú, lebo boj je súčasťou života ľudskej rasy. Život sa pre teba stane jednou veľkou oslavou, veľkým festivalom, pretože existuje iba v tej chvíli, ktorú dokážeme prežiť.
( Alchymista – Paulo Coelho)
