Pohonič nebol bojovníkom, a už sa radil s niekoľkými hádačmi. Mnohí mu predpovedali pravdivo, niektorí sa však aj mýlili. Až kým sa jeden z nich, najstarší (a najobávanejší), pohoniča nespýtal, prečo chce tak silou-mocou vedieť, čo ho čaká.
– Aby som mohol niečo robiť, – odvetil pohonič. – A aby som mohol zmeniť to, čo nechcem, aby sa prihodilo.
– Ale potom to už nebude tvoja budúcnosť, – odpovedal mu hádač.
– Možno chcem poznať svoju budúcnosť, aby som sa mohol pripraviť na to čo príde.
– Ak to majú byť dobré veci, bude to príjemné prekvapenie, – povedal veštec. – A ak to majú byť veci zlé, budeš trpieť dlho predtým, ako sa stanú.
– Chcem len poznať svoju budúcnosť, lebo som človek,- povedal napokon pohonič veštcovi. – A ľudia žijú predsa pre svoju budúcnosť.
Veštec sa na chvíľu odmlčal. Špecializoval sa na veštenie z paličiek podľa toho, ako boli rozložené po dopade na zem. V ten deň však paličky nevrhol. Zabalil ich do šatky a dal si ich do vrecka.
– Živím sa veštením budúcnosti, – povedal. – Ovládam umenie paličiek a viem, ako ich použiť na preniknutie do priestoru, kde je všetko napísané. Tam môžem čítať minulosť, objavovať zabudnuté a pochopiť znamenia prítomnosti.
Keď ma ľudia požiadajú o radu, nečítam im budúcnosť, ich budúcnosť len odhadujem. Lebo budúcnosť patrí Bohu a on ju odhalí len za výnimočných okolností. A ako dokážem odhadnúť budúcnosť? Prostredníctvom znamení prítomnosti. Lebo tajomstvo je ukryté v prítomnosti, a ak budete venovať pozornosť prítomnosti, môžete ju zlepšiť. Ak si zlepšíte prítomnosť, to čo príde potom , bude tiež lepšie. Zabudnite na budúcnosť a prežívajte každý deň svojho života tak, ako to učí Zákon, a vo viere, že Boh sa stará o svoje dietky. Každý deň nesie v sebe kúsok večnosti.
Pohonič chcel ešte vedieť, za akých okolností Boh vyjaví budúcnosť.
– Keď ju on sám ukáže. A Boh ukazuje budúcnosť len veľmi zriedkavo.
(Alchymista – Paulo Coelho)
