Učiteľ mal buvola. Napadlo ho, že keby sa usadil medzi jeho rozostupené rohy, pripadal by si ako na tróne. Keď raz zviera nedávalo pozor, šiel k nemu a urobil, po čom túžil. V tom sa buvol zdvihol a vyhodil ho do vzduchu. Keď to videla jeho žena, dala sa do plaču.
„Neplač,“ povedal učiteľ, len čo sa trocha zotavil. „Bolelo to, ale tiež som si splnil svoje želanie.“