Od zajtra budem smutný, až od zajtra.
Ale dnes sa budem radovať.
K čomu je byť smutný, k čomu?
Pretože fúka vietor?
Prečo by som sa mala dnes trápiť nad zajtrajškom.
Možno bude zajtra pekne, možno bude jasno.
Možno zajtra znovu vysvitne slnko.
A nebude tu žiadny dôvod k smútku.
Od zajtra budem smutný, až od zajtra.
Ale dnes, dnes sa budem radovať
a každému trpkému dňu poviem:
až od zajtra budem smutný.
Dnes nie.
(Básnička jedného chlapca z koncentračného tábora, 1941)
(Ďalšie príbehy pre potešenie duše – Bruno Ferrero)
