Prosté gesto

Jedného dňa šiel Mark domov zo školy. Zrazu uvidel pred sebou chlapca, ktorý sa potkol a vysypal všetko čo niesol – knihy, dva svetre, baseballovú pálku, rukavicu a malý magnetofón. Mark si kľakol a pomohol chlapcovi pozbierať porozhadzované veci.

Keďže mali spoločnú cestu, pomohol mu odniesť časť jeho ťažkého nákladu. Cestou sa Mark dozvedel, že chlapec sa volá Bill, má rád videohry, baseball a dejepis, že s inými predmetmi má problémy a že sa práve rozišiel so svojou priateľkou.

Keď prišli k Billovmu domu, chlapec pozval Marka na kolu a chvíľu spolu pozerali televíziu. Popoludnie strávili veľmi príjemne, zasmiali sa, trochu sa porozprávali a potom sa Mark pobral domov. Naďalej sa vídavali v škole, raz alebo dvakrát spolu dokonca obedovali. Aj na strednej škole sa stretávali, ale ich kontakty za celé tie roky boli dosť zriedkavé. Konečne prišiel očakávaný posledný ročník. Tri týždne pred maturitou požiadal Bill Marka o rozhovor.

Pripomenul mu ten deň pred mnohými rokmi, keď sa stretli po prvý krát. „Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo som vtedy niesol domov toľko veľa vecí?“ spýtal sa Bill. „Vieš, vyprázdnil som si svoju skrinku v škole, pretože som nechcel nechať neporiadok pre toho, kto si ju vezme po mne. Schoval som si niekoľko matkiných tabletiek na spanie a práve som sa chystal doma spáchať samovraždu. Ale potom, keď som strávil s tebou také pekné popoludnie, som si uvedomil, že keby som si vzal život, prišiel by som nielen o to popoludnie, ale o všetko, čo mám ešte pred sebou. Tak vidíš, Mark, keď si vtedy pozbieral moje knihy, urobil si pre mňa vlastne oveľa viac. Zachránil si mi život.“

(John W. Schlatter)