Nedávno som v správach videl čudnú vec. V Anglicku žije malý chalan, čo má takú… chorobu. Nič ho nebolí. Vždy keď ho ukázali, mal na hlave prilbu a na lakťoch a kolenách chrániče. Inak by si mohol ublížiť. Jasné, že mohol. Odkiaľ by vedel, že mu niečo je?
Najprv som si myslel, fíha, ten má šťastie, ale potom som si nebol taký istý.
Keď som bol malý, pýtal som sa mamy, prečo cítime bolesť, načo nám je? A ona povedala, že preto, aby sme nechytali rozpálený sporák. Vraj, aby sme sa poučili. Lenže potom povedala, že keď zacítime bolesť, tak už je väčšinou neskoro – na to sú tu rodičia. Na to je tu ona. Aby ma učila. Takže nechytám nič horúce
Niekedy si myslím, že aj moja mama má tú chorobu. Ibaže vnútri, kde ju nikto nevidí, len ja, možno Loretta a určite Bonnie. Ale pritom viem, že cíti bolesť. Stále má položenú ruku na horúcej platni. Myslím vnútri. A na to prilby a chrániče asi nevyrábajú.
Keby som ju tak mohol poučiť.
Pošli to ďalej – Catherine Ryan Hydeová
