Cítila som iba jeho ruku na chrbáte, akoby sa do nej sústredil celý svet. A keď ma zaklonil, jeho teplý dych ma šteklil na krku. Boli sme ako perfektne fungujúca mašina a neviem, či sa nám dá vyčítať, že sme si to uvedomili príliš neskoro, keď on už dal obrúčku a sľub vernosti inej žene a nemohol ho zobrať späť.
Pripomínalo mi to mapu, na ktorej červené čiary znázorňujú hranice štátov, modré rieky a hnedé záhyby pohorí. Čo je teda dôležitejšie: hranice republiky, z ktorých robíme takú vedu, alebo hory a rieky, ktoré tu boli skôr ako všetky hranice?
Zdalo sa mi, že ja a Ricky sme tu boli odjakživa.
Pošli to ďalej – Catherine Ryan Hydeová
