Kedysi dávno jeden čínsky cisár vyslovil slávnostnú prísahu:
„Podrobím si všetkých svojich nepriateľov a zničím ich.“
Po nejakej dobe ho prekvapení poddaní uvideli, ako sa prechádza po záhradách so svojimi úhlavnými nepriateľmi a kľudne sa s nimi rozpráva a smeje sa.
„Neprisahal si snáď, že zničíš všetkých svojich nepriateľov?“ pýtal sa udivene jeden z dvoranou.
„Veď som ich tiež zničil,“ odpovedal cisár. “ Všetkých som učinil svojimi priateľmi.“
Jeden človek sa rozhodol, že sa bude starať o trávnik pred domom, v ktorom býval, a vypestuje tam pravý anglický trávnik.
Venoval tomu každú voľnú chvíľku. Už bol skoro u cieľa, až si raz na jar všimol, že sa v jeho trávniku uchytilo niekoľko púpav, ktoré hneď vystrčili žiarivo jasné kvety.
Nelenil a šiel ich vytrhať. Ale nič platné, každý deň sa objavilo niekoľko ďalších žltých kvetov. Kúpil na ne silný jed. Nezabral.
Od toho dňa sa jeho život stal ustavičným bojom proti urputným žltým kvietkom, ktorých každú jar pribúdalo.
„Čo mám s nimi urobiť?“ pýtal sa zúfalo manželky.
„Skús ich začať mať rád,“ odpovedala mu kľudne.
Skúsil to. Po nejakom čase mu žiarivé žlté kvety začali pripadať ako umelecké dielo zdobiace smaragdový trávnik.
Od tej doby žil šťastne.
Koľko ľudí ťa rozčuľuje. Prečo ich neskúsiš mať rád? (Ďalšie príbehy pre potešenie duše – Bruno Ferrero)
