Ondrej mal len jedno veľké želanie: bicykel. Žltý bicykel s kopou doplnkov, ktoré videl vo výklade jedného obchodu. Nedokázal na neho nemyslieť. Videl ho v snoch, v hrnčeku s kakaom, v postave Karla Veľkého v učebnici dejepisu.
Ale Ondrejova maminka musela dať peniaze ešte za veľa vecí a výdaje každým dňom rástli. Nemohla Ondrejovi kúpiť bicykel, ktorý si toľko prial.
Ondrej o maminých problémoch vedel, a preto sa rozhodol, že o bicykel poprosí samotného Boha. Nech mu ho dá k Vianociam.Každý večer preto Ondrej vo svojej modlitbe pripomínal: „Nezabudni mi dať k Vianociam žltý bicykel. Amen.“
Maminka každý večer počula, ako sa Ondrej modlí a prosí o žltý bicykel, a zakaždým smutne potriasla hlavou. Vedela, že Vianoce budú pre Ondreja bolestné. Bicykel sa neobjaví a to ho strašne sklame.
Nadišiel Štedrý večer a Ondrej samozrejme žiadny bicykel nedostal.
Večer si ako obvykle kľakol k modlitbe vedľa postieľky.
„Ondrej“ zašeptala maminka, „teba asi mrzí, že si nedostal k Vianociam bicykel. Dúfam, že sa nehneváš na Boha, že tvoje modlitby nevypočul.“
Ondrej sa pozrel na maminku: „Ale, nie mami. Ja sa na neho nehnevám. Boh moje modlitby počul a povedal mi:,Nie“.
(Ďalšie príbehy pre potechu duše – Bruno Ferrero)
