Čo tu robíš? – spýtal sa Malý princ.
– Rozdeľujem cestujúcich po tisícových skupinách, – povedal výhybkár. – Vypravujem vlaky, čo ich odvážajú raz napravo, raz naľavo.
A vysvietený rýchlik, duniac ako hrom, otriasol výhybkárovou búdkou.
– Veľmi sa ponáhľajú, – povedal Malý princ. – Čo hľadajú?- Ani človek na rušni to nevie, – odpovedal výhybkár.
A v opačnom smere zadunel druhý vysvietený rýchlik.
– Už sa vracajú? – spýtal sa Malý princ.
– To nie sú tí istí, – povedal výhybkár. – Vymieňajú sa.
– Neboli spokojní tam, kde boli?
– Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je, – povedal výhybkár. Spia tam vnútri, alebo poriadne zívajú. Len deti si pritískajú nos na okenné tabuľky.
– Len deti vedia, čo hľadajú, – povedal Malý princ.- Strácajú čas pre handrovú bábiku, ona sa stáva pre ne veľmi dôležitá, a keď im ju niekto vezme, plačú…
– Majú šťastie, – povedal výhybkár.
Malý princ – Antoine de Saint Exupéry
