-Ty nie si odtiaľto, – povedala líška, – čo tu hľadáš?
– Hľadám ľudí, – odpovedal Malý princ. – Čo znamená skrotiť?
– Ľudia, – povedala líška, – majú pušky a poľujú. Je to veľmi nepríjemné! Chovajú aj sliepky. Je to ich jediná prednosť. Hľadáš sliepky?
-Nie, – odpovedal Malý princ. Hľadám priateľov. Čo znamená skrotiť?
– Je to už takmer zabudnutá vec, – povedala líška.- Znamená to vytvoriť putá.
– Vytvoriť putá?
-Pravdaže, – povedala líška. – Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete…
– Začínam rozumieť, – povedal Malý princ. – Jestvuje jedna kvetina… myslím, že si ma skrotila…
– To je možné, – poznamenala líška. – Na Zemi sa dá všeličo zažiť…
– Och, to nie je na Zemi! – povedal Malý princ.
Zdalo sa, že to v líške vzbudilo veľký záujem.
– Na nejakej inej planéte?
– Áno.
– Sú na tej planéte poľovníci?
-Nie.
– To je zaujímavé! A sliepky?
– Nie.
– Nič nie je dokonalé, – vzdychla si líška.
Ale vrátila sa k svojej myšlienke:
– Môj život je jednotvárny. Poľujem na sliepky a ľudia poľujú na mňa. Všetky sliepky sú si podobné a všetci ľudia sa navzájom podobajú. Tak sa trochu nudím. No ak si ma skrotíš, môj život bude akoby ožiarený slnkom. Spoznám zvuk krokov, ktorý bude iný ako všetko ostatné. Tie ostatné koky ma zaháňajú pod zem. Tie tvoje ma privolávajú z nory ako nejaká hudba. A potom, pozri! Vidíš tamtie obilné polia? ja chlieb nejem. Obilie je pre mňa zbytočné. Obilné polia mi nič nepripomínajú. A to je smutné! Ale ty máš zlaté vlasy. Bude to teda skvelé, keď si ma skrotíš! Zlaté obilie mi ťa bude pripomínať. A ja budem mať rada šumenie vetra v obilí…
Malý princ – Antoine de Saint Exupéry
