Človek nikdy nesmie prestať snívať. Sen je potravou duše, tak ako jedlo je potravou tela. Počas našej existencie sa nám sny veľa krát rozplynú a túžby sa zmaria, ale snívať musíme ďalej, inač naša duša zhynie a nevstúpi do nej agapé.
Veľa krvi už tieklo po pláni, ktorú máš pred očami, a konali sa tu niektoré z najkrutejších bojov reconquisty. Nezáleží na tom, kto bol v právu alebo kto mal pravdu: dôležité je vedieť, že na oboch stranách sa viedol dobrý boj.
Dobrý boj je ten, ktorý vedieme preto, že si to žiada naše srdce. V hrdinských dobách, za čias potulných rytierov, to bolo ľahké. Bolo treba dobiť veľa území a vykonať veľa vecí. Dnes sa však svet veľmi zmenil a dobrý boj sa z bojových polí preniesol do nášho vnútra.
Dobrý boj je ten, ktorý vedieme v mene svojich snov. Keď v nás sny prepuknú celou svojou silou – v mladosti – máme veľa odvahy, ale doposiaľ sme sa nenaučili bojovať. S veľkým úsilím sa nakoniec bojovať naučíme, ale to už odvaha k zápasu slabne. Preto sa teda obraciame proti sebe, bojujeme sami so sebou a staviame sa svojimi najhoršími nepriateľmi. Hovoríme, že naše sny boli detinské, ťažko uskutočniteľné, alebo že boli plodom našej neznalosti reálneho života. Zabíjame svoje sny, pretože máme strach bojovať dobrý boj.“
