Predstavte si takúto situáciu: vo veku štyridsaťšesť rokov ste pri vážnej motocyklovej nehode utrpeli také popáleniny, že vaše telo sa zmenilo na nepoznanie a štyri roky po tejto udalosti vám po leteckej havárii ochrnula dolná časť tela. Dokážete si teraz predstaviť, že po tom všetkom sa stanete milionárom, váženým človekom, šťastným novomanželom, autorom populárnych prednášok a úspešným obchodníkom?
W. Mitchel dokázal nielen to, ale ešte oveľa viac, aj napriek tomu, že dne strašné nehody zanechali na jeho tvári vrstvu kožných transplantátov rôznych farebných odtienkov, ruky mal bez prstov, nohy tenké a nepohyblivé a bol pripútaný na vozíku.
Po motocyklovej nehode, pri ktorej mu zhorelo šesťdesiatpäť percent povrchu tela, Mitchell statočne vydržal šestnásť operácií. Nevládal ani zdvihnúť vidličku. Ale Mitchell si nikdy nepripustil porážku. „Len ja sám si riadim svoju vlastnú kozmickú loď,“ povedal. „Mal som na výber – buď budem svoju situáciu považovať za porážku, alebo za počiatočný, východiskový bod.“
O šesť mesiacov neskôr opäť sedel v pilotnej kabíne svojho lietadla.
Mitchell si sám kúpil dom vo viktoriánskom štýle v Colorade, zopár nehnuteľností, lietadlo a bar. Neskôr sa spojil s dvoma priateľmi a spolu založili firmu, ktorá sa stala druhou najväčšou spoločnosťou vo Vermonte.
Štyri roky po nehode na motocykli sa lietadlo, ktoré Mitchell pilotoval, zrútilo pri štarte. Mal úplne rozdrvených dvananásť hrudných stavcov a navždy mu ochrnula dolná časť tela. Pýtal som sa sám seba: „Čo sa dočerta, so mnou deje? Čo som komu urobil?“
Ale neporaziteľný Mitchell pracoval deň a noc, len aby znovu získal čo najviac nezávislosti. Zvolili ho za starostu mesta. Počas svojej kandidatúry do kongresu využil v prospech veci aj svoj zvláštny zjav – použil také volebné heslá ako napríklad: „Nielen ďalšiu peknú tváričku“.
Navzdory svojmu šokujúcemu výzoru a telesným problémom začal na plti splavovať horské riavy, zaľúbil sa, získal titul magister, bojoval za ochranu životného prostredia a prednášal.
Jeho nezlomnú vôľu žiť si všimli aj tvorcovia programov. Na titulných stránkach o ňom písali také periodiká ako Parade, Time, The New York Times a mnohé ďalšie.
„Pred ochrnutím som dokázal urobiť desaťtisíc vecí,“ hovorí Mitchell. „Teraz ich je deväťtisíc. Buď sa môžem zamerať na tisíc vecí, ktoré som „stratil“, alebo sústrediť svoju pozornosť na tých deväťtisíc, ktoré mi zostali. Vždy hovorím ľuďom, že život mi uštedril dve veľké rany. Odmietol som používať ich ako zámienky na kapituláciu. Možno ste aj vy zažili niečo, čo vám teraz prekáža, ale na čo sa môžte pozrieť aj z inej perspektívy. Odstúpte trošku ďalej, pozrite sa na svoj problém globálnejšie a možno si poviete: „Koniec koncov, veď to nie je až také zlé.“
Pamätajte: nejde o to, čo sa vám stalo, ide o to, ako si s tým poradíte“
