Bol raz jeden muž, ktorý chodil po svete s tehlou v ruke. Rozhodol sa, že zakaždým, keď ho niekto vytočí do nepríčetnosti, hodí tehlu po ňom. Bola to síce metóda tak trochu neokrôchaná, ale zdala sa účinná. Veď aj mohla byť.
Však?
Jedného dňa sa muž náhodou stretol s veľmi vplyvným priateľom, ktorý sa sním rozprával dosť neúctivo. Muž verný svojmu rozhodnutiu, chytil tehlu a hodil po tom drzáňovi.Nespomínam si, či ho tou tehlou trafil, alebo nie. Podstatné je, že keď si ju potom mal ísť zdvihnúť, padlo mu to zaťažko. A tak sa rozhodol zdokonaliť svoj „systém tehlovej sebaobrany“, ako si ho nazval. Na tehlu priviazal asi metrový špagát a vyšiel na ulicu. Špagátom dosiahol to, že tehla nikdy neodletela priďaleko a že vždy sa dala pritiahnuť nazad. Muž však čoskoro zistil, že aj nová metóda má nedostatky: po prvé, osoba, proti ktorej smeroval jeho hnev, nesmela stáť ďalej ako meter od neho, a po druhé, vždy, keď tehlu hodil, mal oštaru s povrazom, ktorý sa všakovako zamotával. Takže ani to nebolo vyslovene praktické.
A tak muž vymyslel tretí systém tehlovej obrany. Mal stále tú istú tehlu, ale v tejto verzii k nej namiesto povrazu pripevnil pružinu. Teraz sa tehla bude dať hádzať znova a znova, pričom zakaždým sa sama vráti, špekuloval.
Keď vyšiel na ulicu, stretol sa s prvým prejavom agresivity. Hodil tehlu. Minul sa – tehla netrafila svoj cieľ . Ale pružina zapracovala – tehla sa vrátila a trafila nešťastníka rovno do čela.
Skúsil to znova, a opäť udrel sám seba, pretože zle odhadol vzdialenosť.
Po tretí raz zasa hodil tehlu v nevhodnej chvíli. Štvrtý raz, a to bolo veľmi zvláštne, síce sa rozhodol hodiť do obete tehlu, no zároveň chcel túto obeť uchrániť pred svojou agresivitou, takže nakoniec bol vlastne i celkom rád, keď tehla buchla do jeho vlastnej hlavy.
Každý úder ktorý chcel dať, napokon schytal on sám.
( Tento mechanizmus sa nazýva retroreflexia: v zásade spočíva v tom, že chceme iných uchrániť pred svojou agresivitou. Vždy keď takto konáme, naša nepriateľská energia prestane smerovať k tomu druhému, zastaví sa o baréru, ktorú sme si postavili my sami. Táto bariéra nárazom neutrpí, ale úder jednoducho odrazí. A všetok hnev, zlá nálada i agresia sa obrátia proti nám samým – raz vo forme agresívneho správania voči sebe, (sebatrýznenie,samoubližovanie…), a inokedy zasa vo forme neproduktívnych záporných emócií(depresia, pocit viny)
( Porozprávam ti…- Jorge Bucay)
