„Máte priateľa?“
„Mám.“
Athena už nepovedala nič. Len zdvihla prst k perám, aby som mlčala.
A odrazu som si uvedomila, že je pre mňa nesmierne ťažké mlčať pred osobou, ktorú som práve spoznala. Človek má tendenciu rozprávať o čomkoľvek – o počasí, o problémoch s dopravou, o najlepších reštauráciách. Obe sme sedeli na pohovke jej úplne bielej obývačky s prehrávačom a malou poličkou na cédečká. Nikde som nevidela knihy ani obrazy na stenách.
Miestnosť bola prázdna, a teraz to ticho.
Jej sivé oči sa upierali na mňa no odolala som a neuhla som pohľadom. Možno inštinkt. Spôsob, akým vyjadríme, že sa nebojíme a čelíme výzve. Lenže v tom tichu, bielej izbe a hluku z ulice sa všetko začalo javiť neskutočné. Ako dlho tu budeme takto mlčky sedieť?
Začala som sledovať svoje myšlienky, prišla som hľadať materiál na svoju hru, alebo mi vlastne šlo o poznanie, múdrosť… schopnosti? Nevedela som definovať, čo ma priviedlo za… Za kým? Za čarodejnicou?
Athena vykročila ku mne. Teraz bola odo mňa na dotyk a ja som pocítila strach. Žeby bola lesbička?
Hoci som neodvrátila pohľad, vedela som, kde sú dvere a mohla som kedykoľvedk odísť. Nikto ma tam nenútil ísť.
Začala som cítiť nepokoj v svaloch. Bola som sama, bezbranná. Zúfalo som potrebovala rozprávať, alebo prikázať mysli, aby mi prestala hovoriť, že ma všetko ohrozuje. Ako mohla vedieť, kto som? me to, čo hovoríme!
Mala som nutkanie postaviť sa, poďakovať a povedať, že som neprišla mlčať. Keď človek ide k psychiatrovi, musí rozprávať. Keď ide do kostola, počúva kázeň. Ak hľadá mágiu, nájde si učiteľa, čo mu cce vysvetliť svet a zasvätí ho do rôznych rituálov. Ale ticho? A prečo ma tak znepokojovalo?
Otázky sa hrnuli jedna za druhou, nevedela som prestať rozmýšľať a pokúsiť sa zistiť príčinu prečo tam obe mlčky sedíme.
Odrazu, po dlhých piatich i desiatich minútach bez pohnutia sa usmiala.
Ja som úsmev opätovala a uvoľnila som sa.
„Skúste byť iná.Nič viac.“
„nič viac? Mlčky sedieť znamená byť iným? Tisícky duší v Londýne v tejto minúte určite bažia po niekom, s kým by sa mohli porozprávať, a jediné, čo mi poviete, je, že rozdiel je v tichu?“
„Keď teraz rozprávate a reorganizujete vesmír, presvedčite samu seba, že máte pravdu a ja sa mýlim. No videli ste: mlčať je iné.“
Čarodejnica z Portobella – Paulo Coelho
