Jeden mocný čarodejník chcel zničiť akési kráľovstvo, a tak do studne, z ktorej si brali vodu všetci obyvatelia tej zeme, nalial kúzelný odvar. Kto sa tej vody napil, ten sa zbláznil.
Na druhý deň ráno sa nej napili všetci ľudia z kráľovstva a zbláznili sa, až na kráľa – ktorý mal pre seba a svoju rodinu vlastnú studňu, ku ktorej sa čarodejník nedostal.
Znepokojený kráľ sa snažil svojich oddaných nejako zvládnuť a prikázal im bezpečnostné a zdravotné opatrenia: avšak strážnici a úradníci sa tej otrávenej vody napili tiež, kráľove príkazy považovali za nezmysel a nehodlali ich plniť.
Keď sa potom obyvatelia kráľovstva o tých dekrétoch dozvedeli, došli k názoru, že ich panovník sa zbláznil, a že teraz prikazuje samé hlúposti. S krikom sa zhromaždili pred hradom a žiadali, aby kráľ odstúpil.
Zúfalý vládca sa teda chystal vzdať trónu, ale kráľovná mu v tom zabránila a povedala:, Teraz pôjdeme k tej studni a tiež sa napijeme. Budeme potom rovnakí ako oni.“
Tak sa aj stalo: kráľ s kráľovnou sa napili vody šialenstva a okamžite začali hovoriť nezmysly. Ich poddaní potom od svojho požiadavku ustúpili: keď kráľ teraz preukazuje toľkú múdrosť, prečo by nemohol vládnuť v zemi ďalej?
V kráľovstve potom nastal kľud napriek tomu ,že sa jeho obyvatelia chovali úplne inak než ich susedia. A kráľ mohol vládnuť až do konca svojich dní.
(Veronika sa rozhodla zomrieť – Paulo Coelho)
