V úrodnej jarnej pôde ležali bok po boku dve semienka.
Jedno z nich povedalo: „Chcem rásť! Chcem svoje korenky zapustiť hlboko do zeme podo mnou a vyhnať klíčky cez kôru zeme nado mnou… Chcem rozvinúť svoje krehké púčiky a oznámiť tak príchod jari … Chcem, aby moju tvár zalievalo teplo slnka a moje lupienky ovlažila ranná rosa!“
Semienko teda vyrástlo.
Druhé povedalo: „Mám strach. Ak moje korienky pošlem dole do zeme, neviem, na čo v tom tmavom neznáme narazia. Keď si budem raziť cestu cez tvrdú vrstvu nado mnou, môžem si poškodiť krehké klíčky… a čo keď vonku otvorím svoje púčiky a slimák ich zožerie? A keď sa budú otvárať moje kvietky, príde nejaké dieťa a odtrhne mi ich. Nie, radšej tu počkám, tu je to zatiaľ bez rizika.“
A tak čakalo.
Po dvore chodila sliepka a vyhrabávala si potravu. Našla semienko a okamžite ho zožrala.
POUČENIE Z PRÍBEHU:
Tých z nás, ktorí odmietajú riskovať a rásť, život prehltne.
(Patty Hansen)
