Na ktorú planétu som spadol? – spýtal sa Malý princ.
– Na Zem, do Afriky, – odpovedal had.
– Ach!… Na Zemi teda nikto nie je?
– Tu je púšť. Na púšťach nikto nie je. Zem je veľká, – povedal had.
Malý princ si sadol na kameň a zahľadel sa na oblohu.
-Rád by som vedel, – ozval sa, – či hviezdy nežiaria preto, aby si každý mohol jedného dňa vyhľadať tú svoju. Pozri sa na moju planétu. Je práve nad nami… Ale ako jeďaleko!
– Je krásna, – povedal had. – Prečo si sem prišiel?
-Mám starosti s jednou kvetinou.
-Ach! – vzdychol had.
A zmĺkli.
– Kde sú ľudia? – ozval sa napokon Malý princ. –
Človek sa na púšti cíti trochu osamelý…
– Človek je osamelý aj medzi ľuďmi, – povedal had.
Malý princ sa naňho zahľadel.
– Ty si čudné zviera, – povedal mu nakoniec, – tenké ako prst…
– Ale som mocnejší ako prst hocijakého kráľa, – odpovedal had.
Malý princ sa usmial:
– Nie si veľmi mocný… nemáš ani nožičky… ani cestovať nemôeš…
– Môžem ťa uniesť ďalej ako loď, – povedal had.
Okrútil sa Malému princovi okolo členka ako zlatý náramok.
-Keď sa niekoho dotknem, vrátim ho zemi, z ktorej vyšiel, – dodal ešte. – Ale ty si čistý a prichádzaš z hviezdy…
Malý princ – Antoine de Saint Exupéry
