Koľajnice a manželstvo

Dnes som bol na vlakovej stanici a tam som zistil, že vzdialenosť medzi koľajnicami je 143,5 cm alebo 4 stopy a 8,5 palca. Prečo sa používa tak absurdná miera? Poprosil som priateľku, aby zistila, prečo tomu tak je, a tu je výsledok:
Keď sa začínali vyrábať prvé železničné vagóny, používali sa rovnaké nástroje ako pri výrobe vozov. Prečo mali vozy taký rozstup medzi kolesami? Pretože podľa tejto miery sa stavali staré cesty a iba tak mohli vozy prejsť.Kto rozhodol, že sa majú cesty stavať podľa tejto miery?

A tu sme sa naraz vrátili do veľmi dávnej minulosti: rozhodli o tom Rimania, prví veľký stavitelia ciest. A aký bol dôvod? Bojové vozy tiahli dva kone – a keď postavíme vedľa seba dva kone tej rasy, ktorú v tej dobe používali, zaberú priestor široký 143,5 cm Takže vzdialenosť medzi koľajnicami používanými pre dnešné veľmi moderné vlaky, ktoré som videl dnes, určili Rimania. Keď prišli do Spojených štátov prisťahovalci stavať železničné trate, nepýtali sa či by nebolo lepšie ten rozchod upraviť, ale pokračovali podľa toho istého vzoru. To ovplivnilo dokonca aj stavbu vesmírnych transportérov.
Americkí inžinieri boli toho názoru, že cisterny by mali byť širšie, ale pretože sa vyrábali v Utahu, museli byť dopravené do Vesmírneho strediska na Floride po železnici a do tunelov sa nič iného nehodilo. Záver: museli ustúpiť a prijať to, čo Rimania označili za ideálnu mieru.

A čo to má spoločné s manželstvom?
Veľa. V určitom okamihu dejín niekto vystúpil a povedal: po svadbe sa títo dvaja ľudia nesmú zmeniť až do konca života. Pôjdu jeden vedľa druhého ako dve koľajnice, poslušní tohoto presného vzoru. Aj keby jeden z nich niekedy potreboval byť o niečo ďalej, alebo bližšie, je to proti pravidlám. Pravidla hovoria:
buďte rozumní, myslite na budúcnosť, na deti. Už nikdy sa nesmiete zmeniť, musíte byť ako koľajnice: majú medzi sebou rovnakú vzdialenosť vo východzej stanici, uprostred cesty aj v cieľovej stanici. Nedopustite, aby sa láska zmenila, ani aby vzrástla na začiatku ani aby sa zmenšila uprostred – je to veľmi nebezpečné. Preto keď pominie nadšenie prvých rokov, udržujte rovnakú vzdialenosť, rovnakú pevnosť, rovnakú funkčnosť. Slúžite k tomu, aby vlak prežitia druhu išiel smerom k budúcnosti: deti budú šťastné len v prípade, že zostanete rovnakí ako vždy – vzdialení jeden od druhého 143,5 cm.

Ak nieste spokojní s tým, čo sa nikdy nemení, myslite na deti, ktoré ste priviedli na svet. Myslite na susedov, ukážte, že ste šťastní, že v nedeľu obedujete pečeň, pozeráte sa na televízor, pomáhate obci. Myslite na spoločnosť: obliekajte sa tak, aby všetci vedeli, že medzi vami niesu žiadne rozpory. Nepozerajte sa okolo seba, niekto sa na vás môže pozerať a to je pokušenie, mohlo by to znamenať rozvod, krízu, depresiu.
Na fotografiách sa usmievajte. Obrázky si dajte do obývačky, aby ich všetci videli. Sekajte trávu, športujte – predovšetkým športujte, aby ste vydržali dlho bez zmeny. Až vám nebude šport moc platný, dajte si urobiť plastickú operáciu. Ale nikdy nezabudnite: v určitej chvíli boli tieto pravidla stanovené a vy ich
musíte dodržovať.
Kto tieto pravidlá stanovil? Na tom nezáleží, takto sa nepýtajte, pretože budú platiť navždy aj keby ste s nimi nesúhlasili.

1 Comment

  1. Felia
    Posted 27. júla 2012 at 10:08 | Permalink

    ..všemocný Záhir..

Post a Comment

Your email is never published nor shared. Required fields are marked *

*
*