Kľakni si na zem. Potom si sadni na päty a skloň sa tak, že sa hlavou dotkneš kolien. Ruky natiahni dozadu. Si teraz v zárodočnej polohe. Uvolni sa a zabudni na všetky starosti. Dýchaj pokojne a hlboko.Po chvíli si uvedomíš, že si nepatrné semienko, pohodlne uhniezdené v zemi. Všetko oko teba je teplé a príjemné.
Kľudne spíš. Naraz sa pohne jeden prst. Klíček už nechce byť semenom, chce vypučať. Pomaly začínaš pohybovať rukami a celé tvoje telo sa potom postupne narovnáva a narovnáva, až sedíš na pätách. Teraz sa začneš zdvíhať a pomaly, pomaly sa vztyčuješ, pričom ešte zostávaš kľačať na zemi. Po celú tu dobu si predstavuješ, že si semeno, ktoré začína rašiť a postupne vyráža z pôdy.
Nastal čas vyraziť zo zeme úplne. Zvoľna sa vztyčuješ, kladieš na zem najskôr jednu nohu, potom druhú, snažíš sa udržať rovnováhu ako výhonok, ktorý si túži vybojovať priestor. Až konečne stojíš. Predstavuješ si okolo seba lúku, slnko, vodu, vietor a vtáky. Si výhonok, ktorý začína rásť. Postupne zdvíhaš ruky k oblohe. Potom sa stále viac a viac napínaš, ako by si chcel chytiť to nesmierne slnko, ktoré nad tebou žiari, dáva ti silu a priťahuje ťa. Telo máš stále pevnejšie, všetky svaly sa ti napínajú, zatiaľ čo cítiš, ako rastieš, rastieš, rastieš, až si obrovský. Napätie je stále väčšie, až pocítiš bolesť, ktorá sa nedá vydržať. V tom okamžiku vykríkni a otvor oči.
