Zvieratá boli vyčerpané a ľudia čoraz mĺkvejší. Ticho bolo oveľa hrozivejšie v noci, keď obyčajné zarevanie ťavy- ktoré predtým bolo iba obyčajným zrevaním ťavy – teraz však všetkých ľakalo, lebo mohlo byť aj signálom na útok. Zdalo sa, že pohoniča nebezpečenstvo vojny prlíliž neznepokojuje.
– Som živý, – povedal v jednu tmavú noc bez ohňov a mesačného svitu a s chuťou jedol ďatle. – Kým jem, nerobím nič, len jem. Ak sa vydám na cestu, budem na ceste. A ak budem musieť bojovať, zomriem možno práve tak ako v ktorýkoľvek iný deň.
Lebo nežijem ani minulosti, ani budúcnosti. Žijem iba prítomnosti a len ona ma zaujíma. Ak sa ti podarí žiť iba v prítomnosti, budeš šťastným človekom. Zistíš, že aj púšť je plná života, že na nebi sú hviezdy a že bojovníci bojujú, lebo boj je súčasťou života ľudskej rasy. Život sa pre teba stane jednou veľkou oslavou, veľkým festivalom, pretože existuje iba v tej chvíli, ktorú dokážeme prežiť.
( Alchymista – Paulo Coelho)
