Monthly Archives: jún 2009

Ľudia, ktorí tvrdia, že niečo nie je možné uskutočniť, by nemali prekážať tým, ktorí sa o to pokúšajú.

Po jednej

Jeden náš priateľ sa raz pri západe slnka prechádzal po prázdnej mexickej pláži. Ako tak šiel, v diaľke uvidel iného muža. Keď bol pri ňom trochu bližšie, všimol si, že je to miestny obyvateľ.Stále sa zohýnal, niečo zbieral a hádzal to do vody. Znova a znova odhadzoval tie predmety do mora.
read more »

Každý z nás môže byť veľkým človekom… pretože každý z nás dokáže pomôcť iným. A nepotrebujete na to žiaden univerzitný diplom. Potrebujete iba srdce plné milosrdenstva. Dušu zrodenú z lásky.

(Martin Luther King)

Prosté gesto

Jedného dňa šiel Mark domov zo školy. Zrazu uvidel pred sebou chlapca, ktorý sa potkol a vysypal všetko čo niesol – knihy, dva svetre, baseballovú pálku, rukavicu a malý magnetofón. Mark si kľakol a pomohol chlapcovi pozbierať porozhadzované veci.
read more »

Pamätal na všetko

Malý chlapec si vykračoval po dvore a rozprával sa sám so sebou – na hlave baseballová čiapka, v rukách lopta a pálka. „Som najlepší baseballový hráč na svete,“ povedal povýšene. Potom vyhodil loptu do vzduchu, zahnal sa pálkou a netrafil.
read more »

Dieťa je do istej miery géniom a génius je do istej miery dieťaťom.
(Arthur Schopenhauer)

Deti sa učia tomu, s čím žijú

Ak deti vidia kritiku,
učia sa odsudzovať.

Ak deti žijú s nepriateľstvom,
učia sa bojovať.
read more »

Ruka

Jeden úvodník v novinách týkajúci sa Dňa vďakyvzdania bol o učiteľke, ktorá dala svojim prvákom zaujímavú úlohu – nakresliť na papier to, za čo sú veľmi vďační. Myslela si, že vecí, za ktoré môžu byť tieto deti z chudobných štvrtí vďačné, je len veľmi málo. Predpokladala, že väčšina z nich bude kresliť moriaka alebo prestretý stôl. Obrázok, ktorý jej odovzdal Douglas, jej úplne vyrazl dych… bola na ňom obyčajná ľudská, kostrbato namaľovaná ruka.
Ale čia ruka to bola?
read more »

Prekážky sú tie strašné veci, ktoré vidíme, keď sa prestávame sústreďovať na svoje ciele.
(Henry Ford)

Riziko

V úrodnej jarnej pôde ležali bok po boku dve semienka.

Jedno z nich povedalo: „Chcem rásť! Chcem svoje korenky zapustiť hlboko do zeme podo mnou a vyhnať klíčky cez kôru zeme nado mnou… Chcem rozvinúť svoje krehké púčiky a oznámiť tak príchod jari … Chcem, aby moju tvár zalievalo teplo slnka a moje lupienky ovlažila ranná rosa!“

Semienko teda vyrástlo.
read more »